Čoho sa vyvarovať pri sledovaní zveri

obr.: pixabay.com

O tom, že zrak je pre poľovníka dôležitým zmyslom nemusíme veľa hovoriť. Aj napriek využívaniu hi-tech technológií sú poľovníkove dobré oči pri love nenahraditeľné. Lovecký úspech je založený na tom, že zver uvidíme skôr než ona nás a dokážeme sa k nej nepozorovane priblížiť na poľovnícku vzdialenosť. Zver sama o sebe je však ostražitá a často stačí napr. nepatrný pohyb a je preč.

Mnohí z nás poľovníkov by vedeli rozprávať o tom, ako niekedy vyšli do lesa na posliedku, postriežku alebo čakanú, síce uvideli zver, ale tá ich buď zbadala a odbehla sa skryť alebo nevideli žiadnu zver. Niektoré z príčin prečo k tomu dochádza, sa pokúsim rozobrať v nasledujúcich riadkoch.

Na samom začiatku si musíme uvedomiť jedno, a to že raticová zver je do určitej miery červeno-zeleno farboslepá. Omnoho lepšie vidí svetlo s dlhšou vlnovou dĺžkou ( hnedé až žlté ) ako svetlo s krátkou vlnovou dĺžkou, čo však nie je prípad človeka teda nás poľovníkov. Na rozdiel od raticovej zveri, ktorá má dva receptory, my ich máme tri a tie nám umožňujú vidieť aj farbu. Červená výstražná vesta dokáže okamžite upútať pozornosť našich normálnych očí. V prípade raticovej zveri ich táto vníma ako zelenú alebo sivú. Z tohto pohľadu by bolo možné povedať, že nezáleží na tom, či ideme loviť v červenom, zelenom alebo nepoľovníckom modrom oblečení. Dôležité je však to, aby oblečenie nebolo veľmi svetlé alebo veľmi tmavé, aby nedochádzalo k tomu, že naše oblečenie ostro kontrastuje s tmavším okolitým prostredím. Kolegovia poľovníci so slabším zrakom majú často ťažké v zelenej spleti spozorovať v letných mesiacoch srnca. Ako keby sa červená farba srnca rozpustila a zmizla v okolí. Tu je potrebné reagovať presne tak, ako raticová zver a musíme sa sústrediť na pohyby zveri. Samotnú zver potom spoznáme pomocou ďalekohľadu. Po prefarbení zveri do zimného šatu poľovníci s neschopnosťou rozoznať červenú farbu niekedy prevažujú nad ostatnými poľovníkmi, ktorí netrpia touto neschopnosťou rozoznať červenú farbu.

Dôležitú úlohu zohráva kontrastné a pohybové videnie. Veľakrát sa uvádza, že jasné zrkadlá zveri zabezpečujú, aby táto pri úteku zostávala spolu. Koniec koncov spomínané zrkadlá zveri priťahujú náš zrak a preto by nás to malo prinútiť k jednoduchému zamysleniu. Veď aj v prípade našich bielych tvárí a rúk môžeme z pohľadu zveri hovoriť o akýchsi „zrkadlách“. V lete často nosíme košele buď s krátkym rukávom, alebo si rukávy vysúkame a tým vystavujeme na obdiv neopálené ruky. Podobné je to aj v prípade krátkych nohavíc. Takže sa naše neopálené ruky a nohy stávajú „zradcami“. Ďalšími „zradcami“ môže byť buď holá hlava alebo hlava, na ktorej je málo vlasov a tiež neopálená tvár. Tu pomôže vhodný klobúk, ktorý jednak zakryje hlavu a jednak vrhá tieň na neopálenú tvár. V prípade že sa nepohybujeme, tieto naše svetlé body nie sú problémom. No pokiaľ je to v lete a my sa potíme, začnú nás otravovať muchy a komáre a pri bránení z našej strany dochádza k nejakým pohybom rúk alebo nôh, ktoré umožnia zveri nás rýchlo objaviť. Výhodu majú tí kolegovia poľovníci, ktorí majú husté brady a sú chlpatí na rukách a nohách. Vhodná je tiež sieťka proti komárom, ale pri jej odhrnutí pri použití ďalekohľadu môže dôjsť k prezradeniu.

Naša hlava pracuje ako sledovacia kamera a keď niečo uvidíme, snažíme sa hneď rozpoznať zver priložením ďalekohľadu k očiam. Toto priloženie prevádzame vtedy, keď sa zver nepozerá našim smerom alebo sa pasie, aby nedošlo k prezradeniu. Naše pohyby je potrebné vidieť oveľa kritickejšie v prípadoch, kedy sa zver ešte neobjavila, alebo ešte istí v úkryte.

Poľovníci pri love často využívajú posedy, ktoré sú umiestnené pri okraji lesa, veľkých lánoch polí, na čistinkách alebo rozľahlejších lúkach. Vždy je to na dobrých miestach, kde sa ulovilo už toľko zveri. Takéto miesta registrujeme nie len my poľovníci, ale tiež aj zver. Srnec vzhľadom na svoju „krátku životnosť“ sa neučí tak intenzívne ako je tomu v prípade jeleňa. Počas poľovnej sezóny obracia zver svoju pozornosť na takéto miesta skôr, ako vytiahne von. Poľovník sa nesmie na nich príliš pohybovať. V prípade novo postaveného krytého posedu vyzerá svetlo vo vnútri na zadnej stene ako filmové plátno pred ktorým sa pohybujeme. Často sú takéto posedy natierané len vonkajšou ochrannou farbou a na vnútrajšok sa zabúda. Čo sa týka vnútrajšku, tak ten by mal byť namaľovaný „chaoticky“ s vytvorením maskovacieho vzoru, ktorý kombinuje svetlé a tmavé škvrny, čím sa docieli to, že naše pohyby rúk a hlavy budú najmenej viditeľné.

Už pri výstavbe takýchto posedov je možné urobiť určité pomocné opatrenia napr. potiahnutie strechy dopredu tak, aby vrhala tieň dovnútra. Ďalším spôsobom na rozmazanie je „zneškodnenie“ otvoru pomocou konárov stromu, alebo použiť prúžky z maskovacej siete. V prípade rebríkových posedov využívať ovisnuté konáre, pričom je ale nutné pamätať na dostatočné zorné pole a voľný priestor pre výstrel.

Dobrú službu nám môže dnes poskytnúť hi-tech technológia a to konkrétne mobilný telefón. Dnes sú tieto mobily vybavené digitálnym fotoaparátom. Postup je veľmi jednoduchý. Poľovník zaujme vonku polohu zveri či už na lúke, na okraji lesa alebo poľa. Trochu si priblíži otvor na posede a urobí zopár záberov, pričom kamarát poľovník na posede vykonáva typické poľovnícke pohyby. Potom si môže fotky pozrieť vo svojom počítači alebo na tablete a zistiť, ako na tom je a prípadne urobiť nápravné opatrenia na posede. Lepšiu službu na odhalenie nedostatkov môže poskytnúť videoklip urobený tiež pomocou mobilu.

Pri každom našom pohybe zver ľahko zaregistruje obrys nášho tela. Na druhej strane, ak stojíme nepohnuto, máme často šťastie a zver nás nemusí zbadať. Zdá sa, že zver má celkom dobrú predstavu o tom, ako vyzeráme. V každom prípade najbezpečnejším spôsobom, kedy nás zver rozpozná je, keď stojíme vzpriamene.

Srnce majú niekedy problém s ľuďmi, ktorí stoja kľudne a ticho stoja. Snažia sa o vizuálnu identifikáciu, pričom pohybujú hlavou a krkom, alebo sa snažia dostať vietor do nosa. Sťažiť mu to môžeme tým, že sa oprieme o blízky strom alebo palicu. Keď budeme mať dobrý vietor a srnec necíti nebezpečenstvo, tak sa k nám môže priblížiť na takú vzdialenosť, ako hovoríme my poľovníci, že by ho bolo možné „skolil aj brokovnicou“.

Pomôcť si môžeme aj tým, že si čupneme, ale v takomto stave nevydržíme dlho. A niektorí vekom starší kolegovia poľovníci majú už problémy s kolenami. Ako náhle sa kus začne pás alebo sa otočí, môžem túto nepohodlnú polohu zmeniť. V takejto situácii musíme byť pri srncovi veľmi opatrný, nakoľko v mnohých prípadoch „blafuje“. Uverili sme mu, že prešiel na bežný „denný režim“, ale skutočnosť je iná. Zrazu len rýchlo zdvihne hlavu a keď zaregistruje, že sa hýbeme, tak následne uniká do bezpečia.

Ďalšou možnosťou je, že si stanovište na pozorovanie napr. na poľovníckej sedačke ohradíme maskovacou sieťou, ako to robia ornitológovia, ktorí pozorujú vtáky.

Mne osobne sa osvedčilo ešte využitie poľovníckej sedačky. Pri jednej príležitosti som mal možnosť sediac na sedačke sledovať srnu pri pasení, ktorá sa ku mne dostala na takú vzdialenosť, že som normálne počul ako ukusuje trávu. Druhý krát keď som sedel za šera pri kukuričnom poli na sedačke, tak mi vyšiel z hory vo vzdialenosti necelých 5 metrov krásny korunový dvanástorák. Chvíľu zostal stáť a potom zašiel do kukurice a viac som ho nevidel. Boli to krásne stretnutia a zážitky.

Pre lepšie pochopenie problematiky, ako nás vidí zver, prikladám niekoľko fotografií ( zdroj – Der Tiroler Jagdaufseher ), kde na ľavej strane je pohľad poľovníka a na pravej strane pohľad zveri. Pod jednotlivými obrázkami sú krátke popisy na vysvetlenie.

Atraktívny pre poľovníka, nevhodný na lov – v modrej košeli. Modrú farbu vníma zver ako svetlú farbu signálu.

Tradičné poľovnícke odevy majú potom malý maskovací efekt … keď svetlé oblečenie vyniká na tmavom pozadí.

Červená bezpečnostná vesta upúta pozornosť len ľudí … farba červená nie je vnímaná zverou v jej intenzite.

Červená na zelenej je pre ľudí jasne viditeľná. Jelenica sa tak nezdá byť červená. Zvieratá sú slepo červeno-zelené.

Podeľte sa so svojimi skúsenosťami s touto problematikou s kolegami poľovníkmi.


Autor:  Ing. Ján Krnáč

 

Subscribe
Notify of
guest
2 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
kiri
3 years ago

Dobrý článok, dobrá téma.
niečo k téme z reality:
Ako sledujem divú zver
https://www.youtube.com/watch?v=PoMEX-c5WtQ

Miloš Vrana
Miloš Vrana
3 years ago

Pekný článok. Mne sa nepáčia rôzne maskáčové bundy, ktoré nosia poľovníci. Áno, možno sú v lese v maskáčoch menej nápadní, ale nepríde mi to poľovnícke. Poľovník by mal byť oblečený v zelenom, alebo hnedom oblečení. Maskáče mi pripomínajú príslušníkov rôznych armádnych skupín a nie poľovníkov. Ale je to len môj názor.