Spoločné poľovačky – nie súťaživosť ale spolupráca

Kolegovia zodpovední poľovníci, ktorí sledujete či už futbal alebo hokej, viete o mnohých prípadoch, kedy strelcovi padol gól do lona bez väčšej námahy z jeho strany. Hovorí sa vtedy o tzv. náhodnom góle, ktorý môže niekedy zmeniť aj celý priebeh stretnutia. Teraz sa môže niekto spýtať, čo to má spoločné s poľovníctvom a prečo o tom píšem na začiatku článku. Vysvetlenie bude v nasledujúcich riadkoch.

Keď sa povie spoločná poľovačka, tak asi každý zodpovedný poľovník vie, že koľko práce je s organizáciou takejto poľovačky. Musí sa zabezpečiť dostatok honcov, psovodov, strelcov a postarať sa o ďalšie organizačné otázky spojené s takouto poľovačkou. Samozrejme, že organizátor spoločnej poľovačky robí všetko preto, aby boli účastní poľovačky čo najúspešnejší. Keď sa zver začne duriť, tak táto sa nezastaví na hraniciach revíru, kde sa koná spoločná poľovačka, pretože zvyčajne len veľmi málo oblastí je tak veľkých, aby zver zostala na tomto území. A tu sa dostávame k pojmu, ktorý súvisí s tým, čo bolo napísané v úvode tohto článku

„ náhodné poľovačky „

To sú poľovačky, pri ktorých sa poľovníci zo susedných revírov stavajú blízko hranice s revírom, kde práve prebieha organizovaná nahlásená ( na úrade ) spoločná poľovačka. Samozrejme, že o tom neinformujú organizátora spoločnej poľovačky.

Takáto forma „zbierania“ je veľmi kontroverzná a tiež predstavuje vážny bezpečnostný problém.

Prečo hovorím o „zbieraní“ ? Lebo zver im príde pred flintu z iného revíru. A tu často nastávajú problémy zo susedmi, čo neprospieva vzájomným vzťahom medzi susedmi. Niekedy to hraničí až so „špionážou“. Termíny spoločných poľovačiek sú strážené ako nejaké štátne tajomstvo, len aby sa o nich „zlý sused“ nedozvedel. To je takmer trápne a vedie to zbytočne k bizarným excesom, až po obvinenia udavačov a zrady. Oblasť činnosti pre lov dvojitých agentov. Do repertoáru vypätých územných pomerov patrí aj tajné hliadkovanie či autohliadky na ulici. Zdá sa, že „zelená“ predstavivosť nemá hraníc. Niekedy to zachádza až k tomu, že susední ziskuchtiví sú často urážaní ako „loviaci paraziti alebo zberači“, z čoho vidno, že takéto správanie ako bolo uvedené vyššie práve neprospieva vzťahu so susedom. Zo strany takýchto „zberačov“ je to len znakom nedostatku osobného výkonu a neochoty aspoň niečo ( oznámiť susedovi ) urobiť.

Pritom riešenie je také jednoduché. Lepším riešením sú spoločné poľovačky naprieč okresom, ktoré pokiaľ možno pokryjú veľkú časť poľovnej oblasti. Za týmto účelom si zodpovední z jednotlivých zúčastnených poľovných združení ( spolkov ) vopred dohodnú čas a spoločný postup. Toto bude viesť k lepšiemu a spravodlivejšiemu rozdeleniu šancí medzi účastníkmi. Prispieva to tiež k tomu, že poľovne upotrebiteľné psy, ktoré sú na poľovačke sa budú jednoduchšie ovládať aj na dlhšie vzdialenosti. A má to tiež výhodu v tom, že sa prípadne „stratený“ pes ľahšie nájde.

V súvislosti s vyššie spomenutými „náhodnými poľovačkami“ je potrebné upozorniť aj ďalší vyššie uvedený dôležitý aspekt

Bezpečnostný problém

Niektorí z čitateľov, alebo častých účastníkov takýchto „náhodných poľovačiek“ sa spýtajú, o aký len bezpečnostný problém môže v tomto prípade ísť. Ak nie sú dohody, tak na oboch stranách hranice sú poľovníci, ktorí o sebe nemusia nič vedieť, pokiaľ sa samozrejme priamo nevidia. Niekto môže argumentovať s tým, že každý poľovník nesie osobnú zodpovednosť za svoj výstrel. Áno to je pravda, ale poľovník skrytý v „ zóne pasce na strely „ je zbytočné bezpečnostné riziko. Toto riziko sa zvyšuje pri nízkych posedoch alebo dokonca pri státí na štande. Opäť niekto môže namietať s tým , že poľovník má vedieť na čo strieľa a hlavne kam strieľa. Áno s tým možno len súhlasiť, ale nič to nemení na skutočnosti, že účastníci „náhodnej poľovačky „ zbytočne prispievajú k zvyšovaniu bezpečnostného rizika.

Nemusí to tak byť a dá sa tomu vyhnúť jednoduchými dohodami bez väčšej námahy.

Nebolo by vhodnejšie prijať také nariadenie, ktoré by zaväzovalo každého organizátora spoločných poľovačiek informovať susedných majiteľov poľovných revírov o ich termínoch ?

To by malo tú výhodu, že by sa vytvoril dostatočný priestor pre spoločný prístup poľovných združení, alebo aspoň o obsadení štandov na hraničných čiarach medzi revírmi. To by prinieslo jasné zlepšenie z hľadiska úspešnosti lovu ale hlavne bezpečnosti – a tiež by sa odstránilo nedôstojné utajenie.

Že všetko čo som tu uviedol okolo „náhodných poľovačiek“ je výmysel ? Nič podobného sa nedeje ?

Skutočne je to len môj výmysel, kolegovia poľovníci ?

Ing. Ján Krnáč