Neoddeliteľnou súčasťou nášho poľovníckeho života sú naši štvornohí pomocníci. Chovatelia poľovne upotrebiteľných psov a aj rodinní príslušníci vedia, čo to všetko zo sebou prináša. A tak sa nemožno čudovať tomu, že keď sa pes začne čudne správať, zaúčinkuje to na jeho majiteľa ako strela, ktorá zasiahla cieľ. Snažia sa mu za každú cenu pomôcť. Pokiaľ sa to podchytí ešte v mladšom veku tak sa to v mnohých prípadoch podarí vrátiť do starých koľají.
Ale čo v prípade, keď má pes ako sa hovorí už svoj vek ?
V takýchto prípadoch môže ísť aj o demenciu psa. Áno človek tak aj pes môže trpieť demenciou. Prečítajte si pár myšlienok o tom, čo povedala o demencii psov Dr. Nina Mayerhoff z Univerzity veterinárneho lekárstva v Hannoveri.
Podľa prieskumu majiteľov asi tretina 11 – 12 ročných psov vykazuje klinické príznaky, ktoré zodpovedajú demencii ( CCD – kognitívna dysfunkcia psov ) a u 15 – 16 ročných psov je to dokonca 70%. Profylaxia ( súbor činností a praktických opatrení, ktoré znamenajú ochranu pred určitou chorobou. Môže tiež ísť o súbor činností spojených s predchádzaním (prevenciou) vzniku nových ochorení. ) na zníženie rizika CCD pozostáva z niektorých aspektov.
Často sa uvádza, že mierny tréning a fyzická aktivita znižujú riziko demencie. V jednej vedeckej štúdii sa uvádza, že u psov rovnakého veku, zdravotného stavu, typu plemena a kastrovaného stavu mali neaktívne psy 6,47-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku CCD ako veľmi aktívny psy. Ako ďalej uviedla, nedávna štúdia so súkromnými psami nepreukázala žiadny ochranný účinok celoživotného tréningu.
Čo sa týka vyššieho rizika nákazy touto chorobou u niektorých plemien, genetické rizikové faktory neboli zatiaľ identifikované.
V niektorých štúdiách sa uvádza súvislosť s pohlavím a kastrovaným stavom, pričom predpokladali „ochranný účinok“ testosterónu, nakoľko častejšie boli postihnuté sučky a kastrované psy. Iné štúdie ale toto nepotvrdili.
Pozrime sa v ďalšom na príznaky demencie ako o nich hovorí Dr. Nina Mayerhoff. Upozorňuje, že začiatok choroby je často mierny a môže sa stať, že si ho ani nevšimneme. Vo všeobecnosti typické príznaky tejto choroby môžeme zhrnúť pod skratku DISHAA, ktorá je odvodená z angličtiny.
D ako dezorientácia
I ako zmenenú sociálnu interakciu s ľuďmi alebo partnerskými zvieratami a prostredím
S ako zmenený rytmus spánku a bdenia
H ako strata čistotnosti
A ako zmenenú aktivitu
A ako zvýšenú úzkosť
Prejavuje sa no napr. tak, že pes stojí v rohu a nevie nájsť cestu von, alebo ide na nesprávnu stranu dverí alebo zostane za pohovkou. Pre majiteľa psa je ešte bolestivejšie, keď sa pes s ním nechce toľko stýkať alebo vôbec stýkať, už si nepríde po pohladenie a už pes neprejavuje žiadne pozdravné rituály. Môže to zájsť až do stavu, kedy pes vôbec neuznáva „svojho“ pána. Ďalším prejavom môže byť nočný nepokoj psa, keď pes doslova mení noc na deň a prejavuje hodiny nutkavého túlania sa alebo štekania. Pri mnohých psoch dochádza tiež k zmenám naučeného správania, ako je napr. čistotnosť, alebo nevykonávanie predtým známych príkazov. Postihnutý psy sú apatickejší a menej aktívny a môžu prejavovať nové obavy.
Vždy je potrebné individuálne zváženie liečby a v prípade potreby ju v priebehu ochorenia upravovať, čo môže zlepšiť kvalitu života psa a oddialiť priebeh choroby. Čím skôr sa s opatreniami začne, tým je väčšia šanca zaznamenať pozitívny vplyv na psa. Mnohé štúdie ukazujú, že sľubnejšie nie je samotné opatrenie alebo výživová zložka, ale ich kombinácia.
Viacúčelový prístup k profylaxii aj terapii pozostáva z úpravy alebo doplnenia stravy a v prípade potreby užívanie liekov. Pri psoch s demenciou je možné sa pokúsiť o lekársky zásah prostredníctvom rôznych liekov. Dôležité je liečiť aj iné ochorenia psov, ako sú zubné ochorenia alebo osteoartróza ( degeneratívne ochorenie kĺbov ), nakoľko aj tie prispievajú k nepokoju a poruchám spánku v dôsledku bolesti a zníženej aktivity.
Veľmi dôležitým faktorom je aj to, ako sa majiteľ psa prispôsobí novej situácii a v žiadnom prípade by sa pes nemal trestať, keď zabudol na čistotnosť. Treba si všímať, či u psa vznikajú „nové“ strachy, ktoré je potrebné riešiť a či sú vhodné opatrenia primerané veku psa ( napr. príves pre psa a pod. )
Ako hovorí Dr. Nina Mayehoff tréning a pracovná záťaž a prispôsobená strava majú zmysel. No najväčším rizikovým faktorom zostáva zvyšujúci sa vek psa, ktorý majiteľ nevie ovplyvniť. Je potrebné sa vyhnúť nevyváženej strave ( napr. zvyšky jedál, obsah živín neprispôsobený dĺžke života, atď. ). Veľkú pozornosť je potrebné venovať obezite, ktorá podporuje chronický zápal v tele a demenciu a môže zhoršiť problémy spojené s bolesťou kĺbov.
Je dôležité liečiť choroby súvisiace s vekom psa, ktoré majú niektoré podobné príznaky s demenciou.
Toľko teda od Dr. Niny Mayerhoff.
Majitelia psov, ktoré trpia demenciou, musia pamätať na to, že tieto psy vyžadujú veľkú dávku pozornosti a starostlivosti. Je to spôsobené tým, že psy trpiaci demenciou sú náchylnejší k nehodám ako napr, pád zo schodov, stratenie sa na prechádzke alebo nehoda s vozidlom.
Demencia psov sa nedá vyliečiť a preto jediným spôsobom ako ju zvládať je užívanie liekov, ktoré spomalia rýchlosť rozvoja onemocnenia a pomôžu zlepšiť mozgové funkcie nemocného psa. Okrem už spomínaných liekov je potrebná kvalitná strava, ktorá musí obsahovať dostatok bielkovín, vitamínov a všetkého čo starnúci pes potrebuje. Pes musí mať dostatočný prísun antioxidantov a vitamínov B a E. Mozog mladého a zdravého psa čerpá energiu z glukózy. Pri psovi vo vyššom veku sa využitie glukózy zhoršuje, preto je potrebné podávať krmivo, ktoré obsahuje trigliceridy so stredne dlhým reťazcom. Tie sú plnohodnotnou náhradou glukózy, ktorú pes dokáže využiť a prísun „paliva“ do mozgu nie je znížený.
Dôležité je, aby majiteľ psa trpiaceho demenciou, zabezpečil pre neho dostatok mentálnej aktivity. Je potrebné so psom precvičovať povely, nastaviť mu predvídateľný denný režim ( čas na stravu, prechádzku, odpočinok alebo hru ). Je vhodné chodiť so psom na krátke prechádzky a zapojiť ho do kontaktu s ostatnými psami. Ideálne je tiež hrať so psom rôzne hlavolamy, ktoré podporujú mentálne funkcie. Samozrejme, že to neznamená, že by ste mali takéhoto psa privádzať do neznámych situácií, práve naopak. Snažte sa upevňovať všetko, čo pes pozná a rozvíjajte to. Môžete mu schovávať maškrty po byte alebo na záhrade, ktoré pozná, hrajte si spoločne s obľúbenou hračkou, na prechádzke cvičte povely, ktoré pes pozná a dbajte aby ich správne plnil.
Ing. Ján Krnáč
