Olovo áno alebo nie ?

O otázke používania olovených resp.alternatívnych bezolovnatých striel bolo a nie len na tejto web stránke publikovaných množstvo článkov. Dnes by som rád oboznámil širokú poľovnícku verejnosť z prvými výsledkami výskumných projektov, ktoré prebiehali od jara roku 2012, boli prezentované na sympóziách v Berlíne v rokoch 2013 a 2014 a publikované v nemeckej poľovníckej tlači ( Jagd in Bayern – 2013,2014 ) .

Organizovali ich Bundesinstitut für Risikobewertung (BfR) a Bundesministerium für Ernährung, Landwirtschaft und Verbraucherschutz (BMELV) s podporou Technischen Universität München, RUAG Ammotec GmbH a Deutschen Versuchs- und Prüf-Anstalt für Jagd- und Sportwaffen (DEVA). Cieľom sympózií bolo pripraviť technické podklady pre ďalšie politické rozhodnutia.

Účastníci sympózií sa zhodli a doterajšie výsledky to potvrdzujú, že v otázke kontaminácie diviny olovom existuje ešte málo dôkazov, ktoré by viedli k nutnosti zákazu používania tohto materiálu v loveckej munícii. Na druhej strane je olovo ako materiál loveckej munície z hľadiska fyzikálnych vlastností ťažké nahradiť. Alternatívna bezolovnatá munícia má podľa záverov zo sympózií, pokiaľ ide o konvenčné olovnaté strelivo, deficit v smrtiacom účinku ( aj keď nepoužívam bezolovnaté strelivo, som toho názoru, že môže mať lepší smrtiaci účinok ) , bezpečnosti pri love a systémovej kompatibilite.

Kontaminácia diviny zvyškami striel

Ako skonštatovali odborníci, zdravie spotrebiteľov nie je ohrozené, pričom merateľné množstvá sa nachádzajú spravidla v blízkosti strelného kanálu. Pritom tieto množstvá napr. Pb, Cu a Zn sú pod maximálnymi prípustnými hodnotami. Rizikovými skupina naopak zostávajú ženy v plodnom veku, tehotné ženy, deti do siedmich rokov a tzv.extrémny jedáci , to sú ľudia, ktorý zjedia ročné 50 porcií diviny s hmotnosťou á 200 g. Títo musia počítať so zvýšeným zdravotným rizikom.


Aspekty smrtiaceho účinku

Odborníci sa zhodli na tom, že účinok loveckej strely v tele zveri by v budúcnosti mal platiť ako hodnotiace kritérium pre posúdenie vhodnosti strely a tým jej smrtiaceho účinku. Jedná sa o energiu, ktorú strela odovzdá telu zveri. V prípade alternatívnych bezolovnatých striel je tento účinok vyšší. Poukázali však na problematiku úlomkov z bezolovnatých striel. Okrem toho bolo upozornené tiež na to, že nie všetky alternatívne bezolovnaté strely, ktoré sú v súčasnosti na trhu sa správajú rovnako dobre v aspekte smrtiaceho účinku.

Vedci Carl Gremse a Prof. Dr. Siegfried Rieger, ktorí sa zaoberajú energetickými účinkami strely v tele zveri, odporúčali zavedenie novej skúšobnej metódy „Grenzgeschwindigkeit Zielballistik Jagd“ ( čo by sa dalo preložiť ako rýchlostný limit loveckej cieľovej balistiky ) , ktorá by presne určila, či tá ktorá strela je pre lov vhodná alebo nie.

Tu by som sa na chvíľu zastavil a ukázal výsledky testov olovených a bezolovnatých striel, ktoré previedla DEVA a publikované boli v roku 2012 na http://www.wildundhund.de/jagd/7599-grenzwert-jagd-munitionsstudie. Pri teste sa strieľalo 19 strelami s rôznymi rýchlosťami do balistického mydla. Mydlo bolo pritom rozdelené na 8 segmentov , každý s dĺžkou 5 cm, pričom sa zisťoval energetický výkon jednotlivých striel ako funkciu hĺbky penetrácie v jednotlivých segmentoch. Výsledky sú prehľadne znázornené v nasledujúcom grafe.

1


Aspekty bezpečnosti lovu

Aj keď je už dlhú dobu známa problematika odrazu strely, generálny riaditeľ DEVA Ingo Rottenberger poukázal na niektoré dôležité body v súvislosti s alternatívnym bezolovnatým strelivom:

  • – odrazené bezolovnaté strely majú v priemere o 36% väčšiu hmotnosť a 28% väčšiu energiu než konvenčné olovené strely
  • – priemerný maximálny dolet odrazených bezolovnatých striel je väčší ako konvenčných olovených striel
  • – Power bonding ( gebondete Geschosse ) strely ( napr. Swift Scirocco, Nosler Accubond, RWS EVO, Hornady Interbond ) sa správajú podobne ako alternatívne bezolovnaté strely.

V súvislosti s výsledkami šetrenia pri väčšom používaní alternatívnej bezolovnatej munície bude potrebné nie len dodržiavať všetky bezpečnostné aspekty pri love, ale vzhľadom na otázky odrazu aj upraviť strelnice. Okrem toho odborníci poukázali na tú skutočnosť, že pri používaní alternatívnej bezolovnatej munície musia byť zbrane častejšie čistené a tiež častejšie kontrolované na presnosť ( k tomuto neboli v tlači uvedené žiadne doplňujúce informácie – snáď by sa mohol k tomu vyjadriť niektorí z čitateľov, ktorý používa bezolovnaté strelivo ).


Ekotoxikologické výsledky

(vplyv bezolovnatých striel na životné prostredie)

Prvé a predbežné výsledky testov, ktoré sa prevádzali na Technischen Universität München poukázali na to, že všetky testované strely s obsahom Cu vykazovali vyššiu koncentráciu v stredne kyslom pôdnom roztoku, aká je uvedená vo vyhláške na ochranu pôdy.

Nasledujúca tabuľka farebne znázorňuje koncentrácie jednotlivých prvkov pre uvedené projektily.

2

Odborníci poukázali na skutočnosť, že strely z tzv.automatovej mosadze obsahujú až 3% olova a preto by nemali byť deklarované ako bezolovnaté.

Celkovo je podľa odborníkov ešte predčasné sa rozhodnúť pre jeden alebo druhý materiál, dostupné fakty sú jednoducho ešte príliš zložité a preto sú potrebné ďalšie výskumné práce, z ktorých bude môcť získať viac relevantných výsledkov. Až na základe ich podrobného rozboru bude možné vyhlásiť konečné stanovisko a prípadne prijať zákony.

Podľa mňa však dôležitú úlohu budú nepochybne zohrávať výrobcovia loveckého streliva, skúsenosti lovcov z praxe a v neposlednom rade cena takéhoto streliva. Otázkou ešte zostáva použitie takéhoto streliva v starších flintách.

Autor: Ján Krnáč

8
Komentáre

  Upozorni ma  
Upozorniť na
kiri
Host
kiri

neoslavný komentár
Vážení páni – asi mi zase budete zmývať uši, ale…
Ďakujem p.Krnáčovi za sprostredkovanie informácií. Čo ďalej napíšem – nie je rozhodne mierené proti nositeľovi informácie – ale proti charakteru článku.
Môj OSOBNÝ názor je, že je to vyložene lobistický článok. A aj výskum bol s objednanými výsledkami. A asi aj dobre zaplatenými.
NIE JE ani tak podstatné, koľko olova zostane vo zveri – hoci mne osobne by to vadilo – ale – a to vo „výskume“ neriešili…ako keby tomu nerozumeli – koľko olova sa dostane do pôdy !…a tam sa rozpúšťa a kontaminuje vodu a tá kontaminuke všetko – trávu, čo zvieratá spásajú, stromy a ostané. Nakoniec aj vodu pre ľudský konzum.
Takýto „výskum“ stojí za veľké guľaté. Sa čudujem, že sa nejaké „vedecké kapacity“ pod toto podpísali a tak dali svoje meno v šanc na verejný rehot. Veď zadávatelia „výskumu“ vytrhli najmenšiu časť problému z konceptu a na tom sa snažia zachovať svoje výroby tí, čo financovali ten „akože výskum“. Je tam menovaný RUAG – to je RWS, GECO, Hirtenberger, Norma a mnohí ďaší. A je jasno prečo im ide o zachovanie výroby olovených striel. Lebo ich celomedené strely patria medzi najmenej predávané…valcuje ich hlavne Moeller, ktorý je kvalitatívne dokonalý – ešte sa k nemu vrátim – ale aj Impala, Barnes…neporovnateľne lepší je aj Jaguar a mnoho iných…aj český eXergy je lepší …
Ďalšou stránkou je, čo by bolo s cenou olova, keby odbudol taký odberateľ, ako sú poľovnícke náboje…zostali by síce vojenské…ale aj tak by cena olova najskôr klesla, lebo by nebolo toľko odbytu. To zase zaujíma nemeckých výrobcov olova a obchodníkov s olovom.
K Moellerovým strelám – problém Moellera je aj ten, že jeho strely sú najpresnejšie…a to nemcom veľmi vadí – RVS, GECO, Norma nemá nič, čím by v presnosti loveckej strely vedela konkurovať. A Moeller je oproti RUAG-u maličká firma – ale stále získava. Najpikantnejšie na tom ale je, že Moeller je východný nemec, čo sa naučil u západných nemcov – konkrétne u Jaguáru – vylepšil ho o povinných 25% a tým nemôže byť obvinený z kopírovania a rozvinul výbornú výrobu a je tak úspešný, že RUAG ho má ako triesku v šľape…ani so svojim teamom výskumníkov nedokázali to, čo jeden východný nemec. No hanba. A Moeller je naozaj presný – a jeho lovecký účinok je excelentný. Pritom je podobný ako sú napr. strely s prepážkou H-mantel, Nosler Partition, alebo so zhrubnutým plášťom – Svift Scirocco…aspekty smrtiaceho účinku splňuje lepšie ako olovené strely…resp. vyrovnanejšie!
Majiteľom RUAGU a ich rodinným príslušníkom zo svätej zeme to ale hodne vadí – tak si objednávajú výskumy a kto platí – udáva aj to, čo túži výskumom dokázať….len aby im nepoklesli zisky.

Nuž a poďme na ďalšie tvrdenia: oni sami napísali : A -odrazené bezolovnaté strely majú v priemere o 36% väčšiu hmotnosť a 28% väčšiu energiu než konvenčné olovené strely….samé výhody pre „obviňované“ strely. Keby – aj toto sa dá ovplyvniť – napr. hĺbkou kanálika…
B – priemerný maximálny dolet odrazených bezolovnatých striel je väčší ako konvenčných olovených striel – vééééľmi všeobecné tvrdenie bez čísel – o koľko – o 2m?…či len o 1m?
Dá sa overiť – že by preto neuvádzali?…iste majú…ale prečo len všeobecné tvrdenie??? Uvážte sami…
C – Power bonding ( gebondete Geschosse ) strely ( napr. Swift Scirocco, Nosler Accubond, RWS EVO, Hornady Interbond ) sa správajú podobne ako alternatívne bezolovnaté strely. – ale veď toto sú strely s výborným loveckým účinkom…o toto nám všetkým predsa ide, aby takto fungovali. A to EVO tlačia…a tlačia…a veru nejde tak, ako by si predstavovali…
A ešte – Odborníci poukázali na skutočnosť, že strely z tzv.automatovej mosadze obsahujú až 3% olova a preto by nemali byť deklarované ako bezolovnaté…a ako sa olovo dostane zo zliatiny???…asi podstatne ťažšie ako olovo z roztrieštenej strely…

Autor článok končí otázkou – čo staré flinty a nové strely…

Moja skúsenosť je taká, že konštruktérsky sú strely urobené tak, že telo strely sa cez vývrt netlačí – aby sa nezvyšoval tlak – cez vývrt – teda cez drážky sa tlačia len nákružky striel – preto sú tlaky nižšie ako pri streľbe s olovenými strelami a strely môžu dosahovať vyššiu rýchlosť pri nižších opotrebeniach a zaťažení hlavní. Pre staršie zbrane sú teda šetrnejšie ako plnopriemerové olovené strely, kde sa celý objem strely zarezáva a pretláča drážkami…a otiera sa ešte aj v poliach…medené strely sú teda telom podrážové – ale nie sú ako celok podrážové (tie sú zakázané!) ich vystupujúce nákružky neoddeliteľné od strely vedú strelu v drážkach hlavne. Strely sú vyrábané v menších množstvách väčšinou obrábaním – a tam je zdroj ich presnosti.
Cena striel – nie je enviromentálnym argumentom v tomto prípade. Naopak – lacnejších striel sa viacej vystrieľa a viacej – 100násobne – kontaminujú pôdu olovom.
Cena výstrelu medenou strelou sa znižuje práve jej presnosťou…a navyše – náboje s týmito strelami takmer “ nekopú“…a preto sú výsledky ich presnosti oveľa vyššie..lebo nikto sa nemusí obávať výstrelu a zažmúriť oči v poslednej sekunde, čo sa inokedy často stáva …

Autor článku nám sprostredkoval zaujímavý článok najmä preto, aby ľudia pochopili, ako systém funguje..resp. chce fungovať. A na to potrebuje oklamať spústu ľudí, čo nerozumejú tomu, čo čítajú . Krásne je tu odhalená pravda a zámer a je to napísané v úvode článku:
Cieľom sympózií bolo pripraviť technické podklady pre ďalšie politické rozhodnutia…..čítajte dobre – POLITICKÉ rozhodnutia!!! Čo robia podnikatelia? Zakladajú politické strany – a financujú ich – tie idú do vlády a tam čo robia?…záujmy tých, čo platia presadzujú.
A článok končí týmto:
Až na základe ich podrobného rozboru bude možné vyhlásiť konečné stanovisko a prípadne prijať zákony.

Môj názor teda je, že celý výskum má udržať výrobu olovených striel a nábojov s nimi hlavne v spoločnosti RUAG, ktorá takýto výskum zadala spolu s očakávaním výsledkov v ich prospech.
Ide o využívanie už postavených výrobných kapacít a udržanie ich pracovných miest a rozbehnutého obchodu.

Opakujem – je to môj názor.

Ja osobne používam aj olovené strely a aj medené. Nie som agentom medených striel, ale zdravý rozum ukazuje, že tak ako je na ceste skončenie olovených brokov – skončia aj olovené strely.

OTAKAR
Host
OTAKAR

Odp.: Olovo áno alebo nie ?
Kiri celkom určite máš pravdu v tom, že ten výskum financovali firmy, ktoré sa výrobou olovených striel živia. Ono už bolo viac pokusov znepríjemniť menším výrobcom monolitov /bezolovnatých striel/ výrobu. Pozri napr. starší článok ktorý som tu objavil: http://www.horar.sk/index.php/clanky/zbrane-a-strelivo/87-zakaz-pouzivania-monolitov-1

pepies
Host
pepies

Odp.: Olovo áno alebo nie ?
Kiri veľmi presne si vystihol podstatu veci,niet co dodať osobne strielam monolity odkedy sa KJG začali vyrábať aj na guľovej kozlici mam robeny sustrel na MJG a ešte jedna vec co sa mi paci nakoľko tieto strely su vedene iba v prstencoch znižuje sa trenie a moja gulova kozlica drzi dlhšie sustrel.

Walter
Host
Walter

uznanie
Klobúk dole, pred Tvojím komentárom“ kiri“,…. si moja krvná skupina. Máš plnú pravdu, keď obhajuješ monolity, viem o čom hovorím, strieľam s nimi roky, a laborujem ich do viacerých druhov guľových nábojov určených pre lov úžitkovej zveri. Ja tvrdím, že streľba s nábojmi s monolitickou strelou, ktoré najviac laborujem, je príjemnejšia na spätný ráz, či už je to nová zbraň, alebo 70-ročná. Nie je pravdou, že staršie zbrane monolity „nezvládajú“, ba naopak. Aj keď hrá veľkú rolu pri spätnom ráze hodne viac činiteľov, ako je len druh strely, to každý ovláda. O účinkoch monolitov sa už popísalo hodne, tie pozitívne sú ale pravdou, ostatok je len účelové hanenie monolitických striel. Argumenty, že majú slabšiu ranivosť a tým menší zastavovací účinok, („že sa chovajú niekedy ako celoplášť“), nie je pravdou, pravda je tá, že zle umiestnený zásah od zbrklého strelca, hoci aj rážou .50BMG zver nezastaví v ohni. Strelená zver „na mäkko“ uniká, aj keď je strelená hocijakým poloplášťom s výplňou olova. Tá v mnohých prípadoch uniká aj keď je strelená na prednú komoru napr. s terajšími strelami typu SPCE, keď sa strela po dotyku s rebrovou kosťou „vyzlečie, a“ franforec“ z plášťa končí hocikde v divine pod rôznym uhlom od smeru osi vstrelu. Pritom olovo z výplne sa doslova „stratí “ v mäse, mnohokrát bez priestrelu zbytkovej časti strely.Toto sa u monolitov nestáva, po vstrele aj pod iným uhlom ako je ideálne „na blat“, tvorí predná časť strely päťcípu, ružicu ktorá robí široký vstrelný kanál a zver dobre vyfarbí do vonku. Strely takéhoto tvaru som síce našiel len v dvoch prípadoch, kedy som strelu našiel uviaznutú v hrabánke pod snehom po prestrelení zveri.Tvrdím, že k priestrelu dochádza vždy. Nedopustím na monolity žiadnu hanu, ako aj mnohí kolegovia, čo s nimi lovia

kiri
Host
kiri

zaujímavé informácie v článku
zdroj:
https://byznys.ihned.cz/c1-65845770-sellier-bellot-se-dari-diky-armadnim-zakazkam-vyrobce-naboju-se-vsak-chysta-na-dobu-bez-olova?utm_source=mediafed&utm_medium=rss&utm_campaign=mediafed

Sellier & Bellot se daří díky armádním zakázkám. Výrobce nábojů se však chystá na dobu bez olova Michal Šenk – redaktor 15. 8. 2017 18:52

Největší český výrobce nábojů, Sellier & Bellot plánuje letos překročit obrat ve výši čtyř miliard korun. Přispěje k tomu i náběh pětiletého kontraktu na odběr malorážkové munice v celkové výši až tři miliardy korun.

[b]Firma musí inovovat, mimo jiné proto, že se v Evropské unii zřejmě blíží omezení či zákaz používání olova.[/b]

Zhoršená bezpečnostní situace ve světě a v Evropě, a v důsledku toho zvýšená snaha vládních ozbrojených složek posílit obranu země, pomáhá zbrojařskému průmyslu. Vyšší poptávku cítí i výrobce nábojů z Vlašimi a jedna z největších firem v oboru na světě Sellier & Bellot (S&B). Loni S&B utržila 3,8 miliardy korun, letos firma plánuje obrat ve výši 4,1 miliardy korun. Za posledních pět let se její obrat dokonce zdvojnásobil.
„Všichni známí mi vždycky říkají, že když je někde válka, tak se musíme mít dobře, ale úplně tak to nefunguje. Ozbrojené konflikty jsou naopak brzdou obchodu. Pro prodeje do těchto regionů máme pozastavené licence, dopad to má i na okolní země,“ popisuje ředitel S&B Radek Musil. Připouští ale, že vyjma přímých konfliktů se náklady zemí na obranu zvyšují a cítí to i ve Vlašimi.
Místní továrna ročně vyrobí přes miliardu nábojů všeho druhu, nejčastěji do pistolí a pušek. Dvě třetiny odbytu jsou určeny pro civilní zákazníky, třetina pro armády, policejní sbory a podobně. Převážná většina produkce jde na export.
Od letoška začal S&B nabíhat kontrakt s českou armádou, který rámcově počítá, že by mohla mezi lety 2017 a 2021 by odebrat malorážkovou munici až za tři miliardy korun. „Zatím se letos čerpalo kolem 300 milionů korun, ale jsme na začátku celé této spolupráce,“ poznamenává Musil.

I dříve tuzemská armáda od S&B odebírala, vždy ale na základě tendrů řízených společnou alianční obranou NATO a objemy zakázek byly navíc nižší.
Téměř 200 let stará firma s aktuálně 1600 zaměstnanci je od roku 2009 součástí brazilské skupiny CBC. Česká divize platí podle Musila za lídra v oblasti vývoje. Takovou vlajkovou lodí inovací může být například náboj s označením HS. Ten umí podle odporu materiálu, na který narazí rozeznat, o jakou látku jde. Umí pak například projít sklem, ale zato se zastavit v takzvané balistické želatině – a tedy i v živém cíli. Nedochází tak k možným náhodným střelením více než jednoho namířeného cíle. „Jsou to speciální střely, pro každou ozbrojenou složku je dle jejich požadavků a typu užití možné udělat náboje na míru,“ vysvětluje Musil. Firma dnes obsluhuje desítku armád a policejních sborů po celém světě včetně například Francie či Rakouska.
Další novinkou, kterou S&B prodává stále více, jsou takzvané nontox náboje, v nichž je netoxická zápalka bez olova a dalších těžkých kovů. Aktuálně také firma pracuje na tom, jak nahradit olovo z nitra nábojů. „Je zřejmé, že vše směřuje k tomu, že Evropská unie bude chtít zakázat použití olova. Alternativou by mohla být měď nebo mosaz,“ zamýšlí se Musil. Z mosazi jsou ostatně už pláště nábojů. Celkově letos S&B v oblasti výzkumu a vývoje, nových technologií a nákupu strojů plánuje investovat téměř 600 milionů korun.

kiri
Host
kiri

Olovo ako vážna otrova na ľudí
A takto dopadneme aj tu – a otrávime si naše deti a vnukov tým, že nastrieľame na polia – do zeme a do vody olovo- kto ho odtiaľ pozbiera? Otrávime si vodu – voda ide do trávy – otrávime si pasúce sa zvieratá, otrávime si obilie a iné plodiny, otrávené mäso budú mať srnce, čo žerú v prírode, kam olovo furt vypľúvame cez hlavne brokovníc…a aj guľovníc…aj zajace otrávime…dobrú chuť na 1000 rokov, koľko tam to olovo bude. A koľko ho tam naši dedovia a otcovia nasypali a my ešte prisýpame.
Na zajacovi sa to nestihne prejaviť – žije chvíľu, na srncovi , diviakovi tiež – koľko žije, kým bude ulovený? Ale človek si tú otravu cez ochorenie ľadvín, pečene a krvi dostatočne užije pri tom, čo poje olovom otrávené.

Človek je hlúpy až to mrazí. Na chyby Rimanov sa zabudlo – mať vodovody z olova – aké pohodlné – a otravné zároveň. A my si myslíme, že toto isté nerobíme.

http://www.topky.sk/cl/13/1652135/Vedci-prisli-so-sokujucim-zistenim–Obyvatelia-Pompeji-boli–mrtvi–este-pred-vybuchom-sopky
30.8.2017
Vedci prišli so šokujúcim zistením: Obyvatelia Pompejí boli „mŕtvi“ ešte pred výbuchom sopky
AMSTERDAM – Rozhodnuté o ich osude bolo ešte predtým, než Pompeje navždy pochovala sopka. Vedci totiž najnovšie zistili, že tamojší obyvatelia sa postupne trávili olovom, ktoré sa nachádzalo v pitnej vode. Dá sa preto predpokladať, že keby aj nezasiahol vulkán, i tak by dlho neprežili.
Nedávna štúdia publikovaná v časopise Toxicology Letters informovala o tom, že Pompejčania sa nevedomky sami zabíjali, a to v dôsledku otravy toxickými látkami z potrubia. Kvôli tomu trpeli mnohými zdravotnými problémami ako zvracanie, hnačka či mali poškodené obličky a pečeň. Experti analyzovali vzorky z potrubia nájdeného v archeologickej lokalite a zistili, že obsahujú nebezpečne vysoké úrovne antimónu.
O starých Rimanoch je známe, že mali celkom dobré inštalačné schopnosti a zhotovovali rôzne zariadenia, vďaka ktorým získali isté hygienické návyky. Vedci na základe vyšších zistení predpokladajú, že sa priotrávili vysokým množstvom antimónu, ktoré sa dostalo do pitnej vody. Otrava antimónom je v porovnaní napríklad s otravou olova oveľa náhlejšia a náchylná na akútne príznaky. Spolu s hnačkou a vracaním môže v ťažkých prípadoch spôsobiť zástavu srdca. Viacerí historici sa preto domnievajú, že Rímska ríša zanikla čiastočne aj kvôli tomu, že zdravie mnohých obyvateľov bolo kvôli tejto otrave značne podlomené.
Tento toxický chemický prvok sa prirodzene vyskytuje aj v podzemných vodách v blízkosti sopiek. Preto niektorí archeológovia tvrdia, že obyvatelia Pompejí, ktoré definitívne pochovala sopka Vezuv, by tak či tak neskôr vymreli.

Akela
Host
Akela

Preferujem
klasicke strely. Myslim klasicky poloplast, bondovany v mojej 8smicke. Poloval som aj KJG a nebolo to zle, ale aj moji priatelia postupne znova presli od KJG na klasicke poloplaste. Ja im verim viac ako monolitom. A povedzme si otvorene ak vystrelim do roka 20 gulovych nabojov, tak nech 40, tak ako znicim zivotne prostredie? Sli ste v aute za Pragou V3S v poslednych dnoch? A neplacme nad strelivom, okolo nas je tolko jedov, ze tych par gulovych nabojov riesit ako sialenu otravu mi pripada doslova smiesne.

kiri
Host
kiri

V3S
Myslím, že ak hovoríš o : Sli ste v aute za Pragou V3S v poslednych dnoch? – tých posledných dňoch, tak Praga V3S v týchto horúcich dňoch jazdila na olej a nie na naftu, lebo teraz je teplo a olej netuhne. a jeho cena je minimum. A na olej jazdí 80% taxikárov aj v BA – čo je veľmi pozitívne pre všetkých okrem Ministerstva Financií, ktoré tým nemá spotrebnú daň. A všetci ostatní nedýchajú spaliny síry, ktorá v oleji nie je, ale v nafte sú. A práve síra ničí vstrekovanie. Jazdenie na olej je ekologickejšie, len zase problém s olejom ako s naftou a minerálnym olejom – ako zabrániť neplateniu spotrebnej dane?
Ozaj – a vy, čo máte dízle – nejazdíte na olej??? Prečo asi taká hystéria okolo dízlov v prospech benzín + elektrika?…lebo už straty z olejov sú pre štáty nerentabilné – ľudia už bohovo šetria.
Nože si dajte do googla jazdenie na olej – a čudujte sa. A na zimu si kľudne namontujte dvojnádrž olej-nafta – veď sú tu firmy, čo to normálne robia.

Ve´d ja nehovorím, že by klasické strely neboli účinné…a k tvojim výpočtom – vynásob to nielen počtom poľovníkov, ale plus počtom športových strelcov a krát niekoľko sto rokov používania….potom tie výsledky vyzerajú inak.
No ja nejako do smrti vydrží ( akod edko u lekára lamentuje – doktor, mám slabé srdce – to je pravda, dedko, ale do smrti vám vydrží…) , ale mám aj deti a vnukov.
Ono sa tomu vraví – správať sa rozumne – ale nie je to dopriate každému – a na následky tých iných doplácajú aj tí, čo sa správajú rozumne, lebo sa nemajú ako brániť. Nie je to fér – ale je to tak. A my všetci doplácame na správanie našich dedov a otcov…ale tí nemali na výber.
Najhoršie je, že v mestách, kde je bordel sa toto nedeje – vypľúvame olovo práve tam, kde je naša príroda najčistejšia…kde žije zver a myslíme si, že aké bio…ale sami to Bio ničíme.
A vraj človek rozumný – vraj Homo sapiens
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Clovek_rozumn%C3%BD

….čo už?…….