baterkynoze
banner barracuda 2013 

baner_155x122

kruty2b

Prechádzka prírodou.

pribeh-kanukova-logo
V dnešnom uponáhľanom svete si mnoho ľudí ani neuvedomí, koľko bohatstva má okolo seba. Stačí sa len zastaviť a poobzerať sa trošku po okolí. Každý nájde niečo, čo pohladí jeho dušu. Kedysi som prírodu vnímala ako niečo nepodstatné,  ale všetko sa to zmenilo prednedávnom, keď .........

 

     V jeden obyčajný víkend tohto roka, keď som bola už znudená z televíznych kanálov a zo sedenia pri internete, som dostala chuť sa len tak prejsť po neďalekom lese. Nijako zvlášť som sa nepripravila, nič som si nezobrala, len sa obliekla a šla nabrať nové myšlienky a hlavne čerstvý vzduch. Keby som len vedela čo ma čaká....


     Bol to veľmi krásny deň, slniečko krásne svietilo, vtáčiky si už od rána krásne spievali pri oknách spiacich ľudí, len tak si voľne poletovali oblohou a oživovali tak dnešný život mestských ľudí. Vydala som sa teda cestičkou, čo viedla priamo do doposiaľ neznámeho lesa. So skromným očakávaním relaxu som našla, čo som si doteraz nevážila. Vchádzam do lesa a zahaľuje ma prítmie voľne si rastúcich veľkých stromov. Keď som sa nad tým tak trošku zamyslela, prežili toho toľko, stále sú medzi nami a čo som sa neskôr dočítala, neuveriteľne a nenahraditeľne nám pomáhajú. Že 1 ha lesa trvalo zásobuje kyslíkom 25 ľudí a taktiež je skvelé, že 1 ha lesa zachytí ročne 32 ton prachu. Čo ma veľmi potešilo, že okolo sídliska je toľko lesov a nie všelijaké nákupne centrá a parkoviska. Idem teda touto krásnou prírodou, premýšľam nad všetkým možným a dospievam k záveru, že Boh nám dal toľko krásnych rastlín, stromov a každý z nich má nejaký zmysel pre život ľudí. Keď sa tak pozerám, vidím krásne sfarbené veľké aj malé, no proste rôzne druhy kvietkov, ktoré vytvárajú dúhovú dlažbu lesa. Toho lesa, čo máme každý okolo. Určite, keby som si zobrala pár rastlín a pohľadala by som niečo o nich, tak by som zistila, že sú nápomocne k vyliečeniu rôznych chorôb, alebo sa dajú vysušiť a používať na prípravu čaju. Keď som zatvorila oči a vdychovala ich nádhernú vôňu, mala som pocit, ako keby som bola kdesi v nebi. Nič ma netrápilo, nič mi nechýbalo. Bolo to niečo nádherné, čo nenahradia žiadne umelé osviežovače vzduchu. Dnes sa nesnažia ľudia starať a chrániť prírodu, napomáhať jej rozkvetu, ale hľadajú rôzne umelé napodobneniny. Pri týchto kvietkoch som počula nejaké bzučanie, a keď som sa tak lepšie poobzerala, nad týmito krásnymi kvetmi lietali a usilovne pracovali včely. Vedela som veľmi dobre akú úlohu zohrávajú títo lietajúci pracovníci prírody, pretože môj dedko choval kedysi včely. Neexistuje nič sladšie ako med, preto ho mnohí ľudia používajú ako sladidlo namiesto cukru. Tieto včielky celý život pracujú, nesťažujú sa a pokorne robia čo im život určil. No mne niekedy vadí , ak mám niečo spraviť, ak treba niekomu pomôcť, či niečo urobiť. Môžeme si brať teda príklad z týchto včiel.


     Len tak si ležím v tráve medzi kvetmi a pozorujem včely a vžívam sa do ich života. Tiež by som si chcela tak lietať, sadať na krásne kvietky a zbierať ich nektár. Keď tu zrazu ma niečo preruší v mojich predstavách a šteklí ma to po ruke. Nakoniec nájdem príčinu - je to maličký mravec. Pozriem sa do trávy a je ich tam viac a viac a všetci niekam smerujú. Tak zvedavo idem za dlhou kolónou mravcov a o pár metrov ďalej, už z diaľky vidím, kam sa tak poctivo vracajú. Je to ich mravenisko, ich domov, ktorý si sami stavajú z prinesených "tehál". Maličké kúsky rôznych konárikov tvoria ich oblúkovú pyramídu. Keď vidím ako tieto maličké tvory dokážu postaviť niečo také úžasné a zvládajú to bez všelijakých strojov a rôznych iných mechanizmov, považujem ich za skvelé a usilovné častice nápomocnej prírody. Odchádzam od tohto, jedného zo siedmych divov lesa a pokračujem ďalej v objavovaní našej prírody. Po zemi vidím porosievané huby a spomínam si na môjho uja hubára, ktorý pozná podľa mňa každú hubu, čo narástla. Pár krát zobral aj mňa zbierať huby do lesa, no to som bola malé dievčatko a veľmi si nepamätám názvy húb. Tak ich teda nechávam ďalej rásť, veď určite si vás niekto nájde hovorím si. Tieto voľne rastúce jedlé huby nám dáva príroda zadarmo, nič od nás nežiada, len trošku úcty a obdivu. Keď si tak prehliadam tieto huby, vidím aj divo rastúce jahôdky. Pár si ich teda odtrhnem a ochutnám kúsok z prírody. Akú majú skvelú chuť, aké sú krásne červené. Až mi ich je ľúto zjesť. Ťažko ich dobehnú chemicky striekané jahody z obchodov a supermarketov, ktorých majitelia chcú len zarobiť na všetkom čo najviac a neuvedomujú si aké sú škodlivé pre organizmus človeka. Ľudia potrebujú na správne fungovanie vitamíny a nie chemikálie. No to v túto chvíľu ja nezmením, tak teda odtrhávam ešte jednu a pokračujem ďalej v tejto prechádzke, ako keby rajom na Zemi. Už len sa obzerám všade okolo, čo krásne zasa objavím v tomto rozprávkovom kútiku špinavého veľkomesta. A už to aj vidím, niekto zobákom klope o kôru kdesi na strome. Vidím hlavičku a na nej červenú čiapočku, áno je to ďateľ. Na základnej škole sme sa o ňom učili, že to vyklopkávanie do stromu má aj význam. Takzvane si bubnujú na seba a prenasledujú sa. Živia sa larvami a rôznym hmyzom. Je to krásne, ako sa ozýva zvuk týchto "tesárov". Akoby navzájom medzi sebou komunikovali. Pár krát som sa zamýšľala nad tým, ako medzi sebou komunikujú zvieratá. Pýtam sa, majú nejakú vlastnú reč? Používajú dorozumievacie znamenia, či zvuky? To sa asi tak ľahko nedozvieme, potrebovali by sme na to stráviť pozorovaním zvierat mnoho a mnoho hodín. A vlastne načo by nám to bolo užitočné vedieť, radšej sa snažme o to, aby sme sa vedeli sami medzi sebou dorozumieť a nie sa hádať a kričať po sebe. Bez lásky nič nemôže existovať. Medzi ľuďmi musí byť láska, aby stvorili ďalšieho potomka, ktorý musí vyrastať s láskou, aby dospel na normálneho milujúceho jedinca, ktorý má správne zásady a bude si vážiť prírodu a všetko s ňou spojené. Príroda nás drží pri živote, učí nás všetkému možnému. Len sa stačí pozerať a brať si príklad z niektorých živočíchov a ich správania. Ako ochraňujú jeden druhého, ako matka nosí jedlo pre svoje mláďatá, ako si navzájom dvoria a spájajú sa do rodín, stád či svoriek. Tak sa teda pomaličky začínam vracať späť do reálneho a uponáhľaného sveta veľkomesta, plného výfukových plynov, emisií z továrni a rôznych iných škodlivín. Odchádzam s pocitom spokojnosti, radosti z toho, čo máme na Zemi. To, čo si málo kto váži. Veľmi rada sa budem vracať do tohto sídliska, postaveného zo stromov a s obyvateľmi čo nepoznajú elektrinu, továrne, mobily či počítače. Nemajú možnosť dorozumievať sa pomocou internetu, či mobilnej siete a aj tak si rozumejú, dokážu normálne fungovať, ak niečo potrebujú nemajú problém to spraviť. Nehľadajú si výhovorky a dôvody prečo to nespraviť, ale naopak, hľadajú spôsoby ako niečo spraviť. V lese im rastie všetko čo potrebujú na prežitie, mám chuť sa zmeniť na nejaké zviera a žiť bezstarostný život. Lietať si niekde vo výške a pozerať na všetko z hora. Nechať sa unášať vetrom, mať slobodu a výbeh. Ale to všetko sme niekedy mali, no človek bol lenivým a začal si všetko uľahčovať. Stavať veľké mestá, mrakodrapy, nákupné centrá. Výroba aut stúpa a stúpa, no bojím sa, že Zem nie je taká veľká ako sa zdá, nedokáže pohltiť všetky exhaláty. A dúfam, že si to uvedomíme skôr, ako sa sami zahubíme. Koľko stromov sa vyrúbe za jeden mesiac na Zemi a koľko sa ich nasadí. Myslím, že každý si vie dosadiť čísla. Mnoho ľudí sa ženie za peniazmi, no raz zistia, že peniaze sa jesť nedajú. Keď vďaka výrubom narušia život mnohým zvieratám.


     Toto som si uvedomila v jeden krásny deň, ktorý začal len jednou nevinnou prechádzkou cez nenápadný les, ktorý nakoniec skrýval veľký poklad. Vyvolalo to vo mne mnoho otázok, obavy o budúcnosť, o prežitie. No hlavne mám radosť v duši, oči sa nevedeli vynadívať z tej krásy, čo sa tam dá vidieť. Nabudúce vezmem určite aj niekoho z rodiny, potom to bude niekto z kamarátov a verím, že každý jeden z nich pochopí, aká je dôležitá príroda. To by som si priala. Aby sme sa zastavili na chvíľku a zamysleli sa nad súčasnosťou. Čo je pre nás dôležité. Či je to výroba nového mobilu s dotykovým displejom alebo to bude zachovanie stromov, jazier a riek? U mňa to vždy bude to, s čím sme od narodenia spätý – príroda. Vraciam sa teda späť po cestičke, ktorou som prišla, Slniečko už pomaličky zapadáva za kopce a mne ako odmena za to všetko, sa naskytne krásny pohľad na prírodu predo mnou, krásny zelený les v ňom skrytý život zvierat, krásny potôčik, ktorý sa stráca v diaľke, kde som zazrela lietajúce vtáky a všetko to završuje prenádherná červeno-oranžová obloha, na ktorej sa vznáša najväčší poklad – Slnko. To, ktoré každé ráno vychádza, len aby urobilo deň krajším, aby zohrialo naše srdcia a vyčarilo nám úsmev. Keby som to vedela pred tým, ako som sa išla prejsť do lesa. Vzala by som si fotoaparát a to všetko by som zdokumentovala a ukázala vám to. No teraz vám môžem ponúknuť iba tento príbeh a budem rada, ak sa rozhodnete si ísť sami po obrázky sami do prírody, ktoré vám ostanú navždy vryté do pamäti a doplnia vám príbeh. Všetko je to zadarmo a všetko je to neďaleko nás, všade okolo nás je kúsok prírody. Ja sa teším už na ďalší víkend strávený v prírode.



Autor: Veronika Kaňuková


info_adm

 


Komentáre   

lubosko4 0 lubosko4
Toto je čo za článok, to je slohová práca ?
2010-11-05 09:59 Odpovedať
zuzana.mrlianova 0 zuzana.mrlianova
Aj mňa to napadlo ako prvé, že je to sloh. No myslím si, že ak sa autorka ešte neživí písaním, asi by aj mohla začať, lebo jej to celkom ide.
2010-11-26 16:53 Odpovedať

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Mohlo by vás zaujať

Vyhľadaj na stránke

Prihlásiť

Zaregistrovať




podat inzerat zadarmo

podporte nas fb

Nájdete nás aj na Facebooku

polovnictvoterem3

Nové komentáre fotiek

  • polovnickydvor8: "hallo
    pokial viem na slovensku s..."
  • jaro1: "Vyzera dobre."
  • allansaghy7: "Lovu Zdar !"

Najviac prezerané foto

Používatelia stránky

Stránku si práve prezerá 56  neprihlásených návštevníkov.
Heslom sa prihlásil:

Kontakt správca stránky

kontakt horar

xxzver, zviera, jelen, diviak, srnec, medved, liska, zajac, bazant, priroda, les, strom, luka, pasienok, teren, pribeh, poviedka, poviedky, rozpravky, vtip, kniha, kazatelna, posed, krmelec, krmitko, 4x4, malorazka, gulovnica, brokovnica, vzduchovka, zbran, pistol, buchacka, strelivo, strielat, strelby, pretek, trapp, parkur, naboj, strela, monolit, rws, sb, sab, sellier, bellot, federal, tsx, ttsx, lapua, zakon, vlastník, ochrana, optika, dalekohlad, puskohlad, kolimator, montaz, svenk, otocna, ocelova, weaver, horar, diskusia, diskusni, forum, fórum, chat, pokec, nazor, hunter, polovnik, polovnictvo, polovačka, polovanie, lov, lovec, myslivec, honitba, odstrel, poplatkovy, polovník, zdruzenie, PZ, SPZ, fotografie, fotky, foto, video, inzercia, inzerce, inzeraty, predam, prodam, kupim, koupim, baterka, svietidlo, príbehy, poviedky, frir, termokamera, nocne videnie, atn, pulsar, apex, scout,