baterkynoze
banner barracuda 2013 

baner_155x122

kruty2b

Škody na bezbranných

logo_clanok_skoda_na_bezbrannych
Podľa štatistiky sú najčastejšími vinníkmi dopravných nehôd na Slovensku vodiči motorových vozidiel. Za nimi nasledujú nehody „zavinené" lesnou zverou a domácimi zvieratami. Prečo som dal slovo „zavinené" do úvodzoviek ? Pretože doterajšia zaužívaná prax nám ukazuje, že pri dopravných nehodách sa z neznalosti stáva zver automaticky vinníkom.


Ale vo väčšine prípadov je práve samotná zver bezbrannou obeťou. Poznáme to skoro všetci, zver buď vybehne na cestu, kde zastane a pozerá sa do svetiel, alebo v horšom prípade zostane stáť na kraji cesty a keď sa vozidlo priblíži skočí priamo pred neho. Aj keď si už zver na hluk a reflektory vozidiel zvykla, stále reaguje nepredvídateľne. Veľkým nebezpečenstvom je, keď zver vyskočí z vysokej trávy na kraji cesty priamo pred vozidlo. Vodič v tomto prípade má len malé šance zabrániť zrážke so zverou. Ak v dostatočnej vzdialenosti pred vozidlom prebehne cez cestu prvý kus, je veľká pravdepodobnosť, že za ním vybehne ďalší kus prípadne celá črieda. Veľkú chybu robia mnohí vodiči v tom, že sledujú zver prebiehajúcu cez cestu a nevenujú pozornosť situácii na ceste pred vozidlom a náhle im vbehne do cesty ďalší kus. Tu je niekoľko rád pre vodičov ako sa vyhnúť zrážke so zverou. V miestach možného stretu so zverou jazdiť pomalšie. Pri tomto sa na chvíľu zastavme.

 

clanok_skoda_na_bezbrannych1Zaujímavo vyznievajú v marci 2010 zverejnené výsledky testov, ktoré uskutočnil nemecký ADAC. Podľa týchto testov, v prípade že sa zver nachádza pred vozidlom vo vzdialenosti 60 m, môže vodič idúci rýchlosťou 80 km/h bezpečne zastaviť pred zverou. Ale pri rýchlosti vozidla 100 km/h dôjde k stretu zo zverou a nárazová rýchlosť vozidla bude ca 61 km/h, čo je znázornené na priloženom obrázku. Sledovať krajnicu a okolie pri ceste, predvídať, v prípade že zver stojí v strede cesta tak ju neobiehať, zastaviť vozidlo ( nezabudnúť zapnúť výstražné svetlá ) a počkať, kým zver neopustí cestu.

 

Pre zaujímavosť podľa zverejnených výsledkov ADAC-u, ak dôjde k čelnému stretu vozidla pri rýchlosti 60 km/h napr. s jeleňom, tak v tomto prípade pôsobí na prednú časť vozidla hmotnosť 5 ton, čo je váha slona. V prípade stretu s diviakom dosahuje táto hodnotu 3,5 tony, čo zodpovedá váhe nosorožca, pri danielovi dosahuje hodnotu 2,5 tony, čo zodpovedá váhe hrocha a v prípade srnca dosahuje hodnotu 0,8 tony, čo zodpovedá váhe byvola.

 

clanok_skoda_na_bezbrannych2Podobné údaje boli zverejnené aj v inej nemeckej tlači napr. ak dôjde k stretu vozidla so 17 kg srncom pri rýchlosti 50 km/h pôsobí na vozidlo hmotnosť 425 kg a pri rýchlosti 70 km/h až 850 kg. V prípade stretu s diviakom v prvom prípade 2000 kg a v druhom 4000 kg. Sú prípady, že keď dôjde k stretu vozidla so zverou, tak vodič poškodeného vozidla si jednoducho ako akési „odškodné" odvezie či už trofej alebo aj divinu. To nevedia, že sa dostávajú do rozporu zo zákonom a hrozí im obvinenie z pytliactva. Zákon jednoznačne ustanovuje pravidlá, ktoré určujú kto a za akých podmienok môže zver ošetriť, označiť a prepravovať. Teraz to hlavné o čom chcem písať. Pokúšal som sa zistiť, koľko a hlavne aká je štruktúra usmrtenej zveri na dopravných komunikáciách. Aj keď s menšími problémami ale nakoniec som sa dostal k štatistike a ako zdroj mi poslúžili zverejnené údaje z Prezídia Policajného zboru, Odboru dopravnej polície v materiáloch : Základné údaje o dopravných nehodách na území Slovenskej republiky v roku 200... v porovnaní s rokom 200... Získané údaje o počtoch sú prehľadne znázornené v nasledujúcej tabuľke.

clanok_skoda_na_bezbrannych3

 

Údaje za lomítkom uvádzajú percentuálne vyjadrenie z celkového počtu dopravných nehôd v daných rokoch resp.krajoch. Pri týchto údajoch je možné pozorovať tri závažné nedostatky, tým prvým je, že v spomínaných materiáloch v časti III.Dopravné nehody podľa zavinenia je v tabuľke č.8 uvádzané – Zavinenie dopravnej nehody rok 200... Lesnou a domácou zverou. Správne by tam malo byť Lesnou zverou a domácimi zvieratami. Druhým nedostatkom týchto štatistík je, že z nej nie je možné zistiť aký počet pripadá na lesnú zver. Ale najzávažnejším tretím nedostatkom je, že podľa údajov v tabuľke, bol v roku 2009 zaznamenaný pokles počtu dopravných nehôd „zavinených" lesnou zverou a domácimi zvieratami a to dosť výrazne. Myslím si, že opak je pravdou a počet ďalej rastie. Bolo to spôsobené zmenou evidencie dopravných nehôd dopravnou políciou.

 

Ako som mal možnosť zistiť, do roku 2009 neexistovala u nás štatistika, ktorá by zaznamenávala usmrtenú poľovnú zver na dopravných komunikáciách aj podľa druhu. V tomto roku bol po prvý raz v rámci poľovníckej štatistiky zavedený modul „ Škody na zveri spôsobené dopravnými prostriedkami". Mnohých odborníkov zaskočili prvé spracované údaje za rok 2008 a poukázali na opodstatnenosť zavedenia takejto štatistiky. Čerpajúc z materiálov - Poľovnícke štatistické ročenky Slovenskej republiky 2008, 2009 a 2011 - ktoré spracovalo Národné lesnícke centrum je možné zistiť nielen počty usmrtenej zveri ale aj jej štruktúru a tiež finančné ohodnotenie vzniknutej škody.

clanok_skoda_na_bezbrannych4

 

Na dokreslenie údajov z poslednej tabuľky je potrebné uviesť, že v r.2008 dosiahla celková výška škôd spôsobených stretom zveri s dopravnými prostriedkami hodnotu, ktorá predstavovala až 20% z celkových prímov, ktoré boli v poľovných revíroch vyprodukované celoročným hospodárením. Okrem toho dosiahli škody na zveri sumu, ktorá predstavuje ca 99 % hodnoty nájmu poľovných revírov spolu, podľa údajov v spomínaných ročenkách. V r.2009 dosiahli tieto škody sumu predstavujúcu ca 109 % hodnoty nájmu a v r.2011 to predstavovalo ca 73 % hodnoty nájmu poľovných revírov podľa údajov z ročeniek. A poďme ešte ďalej v porovnávaní. Počet usmrtených kusov pri srnčej zveri predstavoval v r.2008 hodnotu 12,5 % z celkového počtu odstrelených kusov v poľovných revíroch spolu. V r.2009 to už bolo 14 % a v r.2011 už 17 % z celkového počtu odstrelených kusov v daných rokoch podľa údajov z ročeniek. A to uznáte, stavia uvádzané hodnoty do inej hodnotovej roviny.

 

Samozrejme si uvedomujem, že uvádzané štatistické údaje sú čiastočne skreslené v neprospech vykázaných strát. Dôvodom je skutočnosť, že nie každá smrteľne zranená zver zostane na mieste. Často krát odbieha aj niekoľko kilometrov od miesta zrážky a až potom hynie. Stáva sa potom potravou rôznych šeliem a do štatistiky sa už nedostane. Problémom je aj nová zmena evidencie dopravných nehôd dopravnou políciou, kedy ju účastník nenahlási nie len polícii ale aj poľovnému hospodárovi poľovného združenia v príslušnej lokalite a preto sa nedostáva do štatistiky.

 

Na záver mi dovoľte zopár postrehov. Podľa informácií Národnej diaľničnej spoločnosti do r.2009 neexistoval na Slovensku predpis pre navrhovanie mostov pre zver. Na Slovensku existuje jediný zelený most pre zver neďaleko podtatranskej obce Važec. Na porovnanie, len na 22-kilometrovom úseku rakúskej diaľnice z Parndorfu na našu hranicu je 29 podchodov a nadchodov pre zver. Na trase z Bratislavy po maďarskú hranicu sú len tri podchody. Niekto mi môže oponovať tým, že veď diaľnice sú oplotené. Uvedomte si ale, že oplotené cesty rozdeľujú populácie zveri a dochádza u nich preto k degenerácii a náchylnosti na choroby. A takých príkladov ako to robiť správne na prospech zveri by sa v zahraničí našlo určite viac. Len ich začať uplatňovať aj na Slovensku, veď patríme do EÚ.

 

Autor: Ján Krnáč

 

 


Komentáre   

alex 0 alex
Oplotené?
Oplotené diaľnice na Slovensku? To je len zbožné želanie. Aj relatívne nová diaľnica z Bratislavy do Maďarska už má oplotenie riadne rozkradnuté. Na D2 keď padne strom alebo je nehodou poškodené oplotenie, nik sa neunúva opraviť poškodené miesto. Snáď až keď sa niekto "kompetentný" vybúra, bude sa s tým niečo robiť.
2012-08-06 14:40 Odpovedať

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Mohlo by vás zaujať

Vyhľadaj na stránke

Prihlásiť

Zaregistrovať




podat inzerat zadarmo

Nájdete nás aj na Facebooku

polovnictvoterem3

Nové komentáre fotiek

  • webmaster: "Parádny"
  • HunterJan: "Lovu zdar !"
  • polovnickydvor8: "hallo
    pokial viem na slovensku s..."

Používatelia stránky

Stránku si práve prezerá 124  neprihlásených návštevníkov.
Heslom sa prihlásil:

Kontakt správca stránky

kontakt horar

xxzver, zviera, jelen, diviak, srnec, medved, liska, zajac, bazant, priroda, les, strom, luka, pasienok, teren, pribeh, poviedka, poviedky, rozpravky, vtip, kniha, kazatelna, posed, krmelec, krmitko, 4x4, malorazka, gulovnica, brokovnica, vzduchovka, zbran, pistol, buchacka, strelivo, strielat, strelby, pretek, trapp, parkur, naboj, strela, monolit, rws, sb, sab, sellier, bellot, federal, tsx, ttsx, lapua, zakon, vlastník, ochrana, optika, dalekohlad, puskohlad, kolimator, montaz, svenk, otocna, ocelova, weaver, horar, diskusia, diskusni, forum, fórum, chat, pokec, nazor, hunter, polovnik, polovnictvo, polovačka, polovanie, lov, lovec, myslivec, honitba, odstrel, poplatkovy, polovník, zdruzenie, PZ, SPZ, fotografie, fotky, foto, video, inzercia, inzerce, inzeraty, predam, prodam, kupim, koupim, baterka, svietidlo, príbehy, poviedky, frir, termokamera, nocne videnie, atn, pulsar, apex, scout,