www.horar.sk

Aj keď sa už pomaly hlási jar, skúsme sa vrátiť o niekoľko mesiacov naspäť, keď teplomer ukazoval teploty pod bodom mrazu. Každý z poľovníkov to pozná, keď sa ide na poľovačku pri nízkych teplotách, musí byť nie len teplo oblečený ale aj teplo obutý. Iná situácia je v období vysokých letných teplôt. Tu musí poľovník dodržať pitný režim a zabrániť prehriatiu tela. Ale ako vplývajú rôzne teploty na našu zbraň a náboje ?

Pri nízkych teplotách môže dôjsť k tomu, že záver na zbrani zamrzne. Príčinou je obvykle nedostatočné očistenie zbrane, kde olej na zbrani pri nízkych teplotách stuhne. Čo sa týka nábojov, tam je situácia trochu zložitejšia. Skúsme sa pozrieť na výsledky testov, ktoré zobrazujú ako vplývajú rôzne teploty na náboje vybraných guľových kalibrov napr. 22.Hornet, 5,6 x 50 Magnum, 7 x 64 a 8 x 68S.

Vplyv zmeny teplôt na balistiku náboja.

Výsledky testov graficky znázorňujúce vplyv zmeny teplôt na úsťovú rýchlosť( vo, m/s ) vybraných guľových nábojov, poukazujú na niektoré zaujímavé skutočnosti. Pri kalibri 22.Hornet je tento vplyv zanedbateľný. No pri kalibroch 5,6 x 50 Magnum a 7 x 64 môžeme pozorovať vznik nebezpečenstva prekročenia dovoleného tlaku. Toto môže zapríčiniť až poškodenia zbrane.

Prečo k tomu dochádza je tá skutočnosť, že teplota vplýva na proces horenia prachovej náplne v hlavni zbrane. Je známe, že s narastajúcou teplotou sa rýchlosť horenia prachovej náplne zvyšuje z dôvodu znižovania spotreby tepla na zahriatie a zapálenie zŕn prachu. Naopak pri nízkych teplotách je tento proces opačný, v dôsledku čoho dochádza k zníženiu počiatočnej rýchlosti strely.
Zmeny rýchlosti sa tiež prejavujú na umiestnení zásahu. Pri vysokých teplotách bude zásah vyššie a pri nízkych zase nižšie. Je potrebné vyvarovať sa ponechaniu náboja pri streľbe väčšieho počtu nábojov dlho v nábojovej komore. Pomerne vysoká teplota zahriatej hlavne sa prenesie na prachovú náplň náboja a urýchli zážih prachu. Nenechávať tiež zbraň a náboje na mieste, kde dopadajú priame slnečné lúče.
Ďalším sledovaným parametrom je dopadová energia ( J ) v určitej vzdialenosti napr.100 m. Ako sme videli pri meraní počiatočnej rýchlosti aj v tomto prípade z grafického znázornenia môžeme zistiť, že dopadová energia pri uvádzaných guľových nábojov má pomerne výraznú klesajúcu tendenciu so znižovaním teploty.

Aká sa potom prejaví pokles dopadovej energie pri nízkych teplotách pri streľbe na väčšie vzdialenosti ? Čím je nižšia teplota vzduchu, tým je jeho hustota vyššia. V hustejšom vzduchu sa strela stretáva s väčším počtom jeho častíc a rýchlejšie stráca počiatočnú rýchlosť. Preto sa pri streľbe za chladného počasia bude dostrel skracovať . Toto je možné vidieť aj na grafe znázorňujúcemu vplyv teploty v súvislosti s optimálnou nástrelnou vzdialenosťou ( m ). Tento pokles však nie je taký výrazný ako pri úsťovej rýchlosti alebo dopadovej energii.

No tieto zmeny sa týkajú aj brokových nábojov. Doporučuje sa preto, aby pri silnejších mrazoch sa s brokovými nábojmi nestrieľalo na vzdialenosti väčšie ako 20 až 25 m. Dôvodom je pomerne výrazné zníženie rýchlosti pri nízkych teplotách o 30 až 60 m/s.

Článok si kladie za cieľ, upozorniť poľovnícku verejnosť nie len na podstatné súvislosti v systéme komplexného pohľadu na poľovnícku streľbu ale tiež ukázať minimum toho, čo by mal každý dobrý poľovník poznať a vedieť aplikovať v praxi.

Autor: Ján Krnáč.

Bookmark

Pošli to emailom

Zobrazenie: 2028

Trackback(0)

TrackBack URI pre tento článok

Komentáre (8)

...

Veľmi sa mi páčia Vaše články p. Krnáč. Je veľmi dôležité robiť osvetu aj o tejto problematike. Je stále mnoho poľovníkov, ktorý o tomto nemajú skoro žiadne poznatky /vlastná skúsenosť. / Nakoľko je vplyv teplôt na zbraň a strelivo veľmi rozsiahla problematika, privítal by som trošku obšírnejšie rozobrať túto tému a doplniť inak veľmi dobrý článok. Pozdravujem.

sobolic , 28.03.2011

• 
• +0
• 
• 

...

paradoxne k poskodeniu zbrane moze skor dojst pri nizkych teplotach, maximalne tlaky v absolutnej hodnote su sice mensie, ale maximalne hodnoty sa posuvaju smerom k ustiu a stava sa, ze tvorca zbrane vyrabajauci hlaven podla priebehu tlaku pri normalnej, pripadne zvysenej teplote s tymto nerata a hlaven je potom v tomto mieste poddimenzovana

Slavoslav , 28.03.2011

• 
• +1
• 
• 

re

Slavoslav: to teda nemas pravdu, maximalny tlak je vzdy par centimetrov za nabehovym kuzelom a je jedno ci je teplota +50 alebo -50 C

Turbiak , 15.04.2011

• 
• +0
• 
• 

...

no ja mam tuto mudrost od Fisera a tomu by som veril, ze vie o com rozprava
inak, samozrejme, ze pod posunom smerom k ustiu si nemozes predstavovat rozdiel v desiatkach cm no urcity posun tu je, plus vo vacsich vzdialenostiach moze byt tlak od vystrelu pri nizkych teplotach dokonca vyssi ako za normalnych podmienok a na poskodenie zbrane ti kludne staci trvala deformacia vyvrtu ktora sa na vonkajsom povrchu vobec neprejavi, ale to je uz teoria

Slavoslav , 15.04.2011

• 
• +0
• 
• 

hm

Neviem kto je Fisher ale ked si pozriem Quick Load vyvoj tlaku pri mojom naboji pri teplote - 40 C a +40 C tak posun maximalneho tlaku mi ukazuje iba 10 mm a maximalny tlak je v podstate hned v mieste nabehu

Turbiak , 15.04.2011

• 
• +0
• 
• 

...

http://www.prototypa.cz/onas.html
"Prof. Miloslav Fišer, Prof. Jan Kusák a další se pomalu stávají uznávanými legendami v oblasti zbraní a munice nejen u nás, ale i v zahraničí"

mozes mat 99 pripadov kedy to vyjde tak ako to mas ty a potom pride ten sty ktory bude iny, ale v podstate mas pravdu na zaciatku hlavne je ta dostatocne dimenzovana s rezervou prave pre taketo pripady a bolo by to obrovske "stastie" keby sa ti tam nieco pokazilo, ale dalej smerom k ustiu to tak nemusi byt a tam sa mozu dkonca vyskytnut pripady ako som napisal hore, ze ten tlak bude vyssi ako pri normalnej teplote

Slavoslav , 15.04.2011

• 
• +0
• 
• 

...

Quick Load je sice sikovny, ale len teoreticky nastroj - a v praxi nie vzdy 100% kompetentny, na co upozornuje aj jeho autor. Na druhej strane ja zase velmi dobre viem, kto Fiser je a rad mu budem verit (asi aj preto,ze som co-to po troske od neho precital....).

lovec , 18.04.2011

• 
• +1
• 
• 

...

no ked to tak po sebe citam tak som pri pisani mal slabsi den a prisiel som nato co zmiatlo Turbiaka, samozrejme ma pravdu vtom, ze max. tlak sa bude motat niekde pri zadku hlavne a ten posun by nemal byt az taky velky, aby sa dostal spod krivky tlaku pri normalnej teplote (i ked to nieje z principu vylucene), nestastne som to napisal

pod tym posunom max. tlakov som mal na mysli, ze tlak zo svojej maximalnej posunutej hodnoty (pri minusovej teplote) bude klesat pozvolnejsie kedze prachova napln ktora by bola pri beznej teplote uz dohorena bude este horiet, takto moze smerom k ustiu dojst k prekroceniu tlakov ktore su bezne pri normalnej teplote a tam teda k poskodeniu vyvrtu, ono to je vlastne dovod, preco sa pri dimenzovani pouziva obalka vytvorena aj z priebehu tlaku pri nizkej teplote

dufam, ze teraz to bude jasnejsie a skusim na nete pohladat obrazok podla ktoreho sa to bude dat najlepsie predstavit o co vlastne ide

Slavoslav , 19.04.2011

• 
• +0
• 
• 

Napíš komentár

K článku môžete pridať komentár až po prihlásení.